Legendárne preteky historických vozidiel

Prečítajte si článok o aktuálnom ročníku. Do pozadia organizácie a atmosféry pretekov vás zoberie Mária Homolová, členka tímu 500 KM SLOVENSKÝCH.

V máji 2024 Slovensko na sedem dní hostilo svetovú rely historických vozidiel a celá akcia sa niesla pod názvom 500 KM SLOVENSKÝCH FIVA WORLD RALLY SLOVAKIA 2024.  Asi najlepšie celú atmosféru tejto jazdy vystihne slogan partnera SLOVAKIA TRAVEL, ktorý si osvojili domáci aj zahraniční účastníci – Slovakia, what a surprise.

Aby som vám predstavila, aké prekvapenia za sedem dní všetci zažili, oboznámim vás, čo samotnej realizácii predchádzalo.
To give you an idea of what surprises everyone experienced in seven days, let me tell you what preceded the realization itself.

500 KM SLOVENSKÝCH – nový začiatok historickej tradície

Už pri prvom ročníku obnovených pretekov 500 KM SLOVENSKÝCH mal Šimon Hůlka – hlavný organizátor pretekov,  úplne jasnú predstavu spraviť z tejto historickej tradície akciu, ktorá by sa zapísala na svetový list medzinárodných rely. V spoločných rozhovoroch s Karolom Pavlů – predsedom Design Veteran Car Clubu však prišli na spoločný cieľ, predstaviť historické vozidlá čo najväčšiemu množstvu návštevníkov, prilákať k historickému odkazu nových nadšencov. A ako druhotný efekt – vytvoriť novú generáciu veteránistov. To vdýchlo pretekom nový smer a aj finálne rozhodnutie pripraviť ich tak, aby ich bolo možné vidieť naprieč Slovenskom. Písal sa rok 2020 a už o tri roky neskôr v roku 2023 táto vízia priniesla ten najväčší úspech. Pretekom 500 KM SLOVENSKÝCH bol pridelený certifikát na usporiadanie medzinárodnej FIVA WORLD RALLY.  Vzápätí nám bola potvrdená informácia, že na Slovensko príde rely jazdiť aj prezident organizácie FIVA Tiddo Bressters.

Sme na začiatku

Ako prvá bola na rade otázka, akou trasou historické vozidlá s medzinárodným zastúpením pôjdu. Slovensko je krásna krajina, možností je nespočetné množstvo, prezradím vám však naše obmedzenia pri výbere trasy. Tie spočívajú v kapacitách ubytovania a v parkovacích plochách. A prezradím vám aj prečo. Počas pretekov je potrebné ubytovať 300 účastníkov a zaparkovať 110 historických vozidiel a pretože bol spoločný štart, musia byť aj účastníci aj autá na jednom mieste. Túto bojovú úlohu v tíme 500 KM vyriešil Šimon Hůlka spolu s Honzom Čapkom. Vybrali trasu z Košíc do Bratislavy, ktorú rozdelili na VI etáp, o tých sa dočítate o chvíľu. A bol to práve Šimon, ktorý presne vedel, aké povolenia, potvrdenia, výnimky a spolupráce potrebujeme, aby všetko prebehlo v súlade s pravidlami a hlavne bezpečne. A bol to tiež Šimon, ktorý vyskladal tím organizátorov. Tých bolo tento ročník 58 a tvorili ho členovia zo Slovenska a z Česka a mňa teší, že jeho súčasťou som aj ja. Pri tomto objeme nevyhnutne potrebujete niekoho, na koho sa môžete bezvýhradne spoľahnúť, na pomoc teda prichádza Tomáš Vítek a Július Cako a dopĺňajú tak zoskupenie, ktoré nepočujete povedať – to sa nedá.

Prológ

Typické veteránistické podujatia majú štart aj cieľ na spoločnom mieste. Účastníci sa dostavia na štart buď na svojich súťažných vozidlách po osi, alebo si ich privezú na vhodných dopravníkoch. Náš koncept a voľba trate z Košíc do Bratislavy predstavovali logistický problém, ktorý bolo treba kreatívne vyriešiť. Bolo rozumné sústrediť účastníkov pred začiatkom podujatia v cieľovom meste a prepravu na štart zorganizovať ako spoločenskú a propagačnú akciu.

Prichádza nápad použiť na prepravu ekologickejšiu formu, a to autovlak.  V tíme spracujeme tento nápad na hmotnú stratégiu a našťastie sa stretávame s pochopením u partnera ZSSK a ŽSR. Preteky štartujeme v sobotu 25. 5. veľkolepou nakládkou najdlhšieho autovlaku v histórii ZSSK. Má 8 vagónov, na ktorých je 80 kusov histórie. Nakládku sprevádza veľký záujem verejnosti, ktorá vytvára úvodnú pohodovú atmosféru. Na ďalší deň, 26. 5. v nedeľu, autovlak spolu so spoločenským vozňom s účastníkmi a organizátormi železnice vypravia do Košíc a už po jeho trase nám všetkým kývajú nadšenci historických vozidiel aj vlakov. Našich účastníkov však čaká ešte jeden vrchol dňa, predstavenie najväčšieho Múzea historických vozidiel v rukách súkromného vlastníka. Múzeum Martina Neubellera vyrazilo dych aj tým najväčším kritikom a príval energie z troch poschodí špičkových historických vozidiel prebral aj tých najviac vyčerpaných. Všetkým, ktorí toto múzeum budú mať možnosť už čoskoro navštíviť, v dobrom závidím ten pocit úžasu, bez ktorého sa z tohto miesta odísť nedá. Organizácia však nepustí a účastníkov musíme presunúť na Hlavnú ulicu v Košiciach, aby boli pripravení na ranný štart I. etapy.

I. etapa Tokajská

V pondelok 27. 5. ráno sú už všetci pripravení na štarte a ja sa nestačím čudovať z ranného záujmu verejnosti, ktorá si cestou do práce našla čas a chuť prísť našich pretekárov povzbudiť. Autá so svojimi šoférmi a spolujazdcami odchádzajú do Grand Bari, kde si na nich počkal zážitok z nádherného prostredia a výhľadu. Pri ich príchode späť do Košíc sa Hlavná ulica plní zvedavcami a nadšencami, a keď autá zaparkujú pozdĺž celej Hlavnej ulice, náhodne sa ocitám na vyvýšenej štartovacej rampe a v duchu ďakujem každému, kto sa prišiel pozrieť. A že to boli tisíce ľudí, ma presviedča fakt, že som pri presune za Šimonom uviazla v dave, viackrát. Počet návštevníkov sa násobí začiatkom pretekov 100 metrov košických. Najmenších pretekárov povzbudzujú ich rodičia, kamaráti a návštevníci. Dúfajme, že tlieskajú spomínanej novej generácii veteránistov. V tejto skvelej atmosfére prebehne aj verejný koncert Petra Pačuta a premietanie nášho videa na vodnú stenu. Kaviarne sú plné, atmosféra výborná, účastníkom sa nechce ísť spať. Veselo sa rozprávame o tom, čo prežili a na čo sa tešia v II. etape.

II. etapa Pod vrcholmi Vysokých Tatier

Je 28. máj a ranný štart z Hlavnej ulice si opäť prichádza pozrieť citeľné množstvo pracujúcich a do školy idúcich zvedavcov. Vychutnávam si rannú kávu a v duchu sa skúšam, či som sa správne naučila štartovnú listinu. To je informácia tiež zo zákulisia. Presné označenie 110 historických vozidiel nášho múzea na kolesách nie je pre mňa taká automatika ako pre drsnejšiu časť tímu. Skúška správnosti dopadla na pocitovú jednotku a autá sa vydávajú na etapu jednou z mojich najobľúbenejších trás. Jasov, Krásnohorské Podhradie, Kaštieľ Betliar, Ranč pod Ostrou skalou, Spišská Sobota a Tatranská Lomnica. Ak niekedy nebudete vedieť, kam sa ísť len tak bezdôvodne previezť, tak touto trasou. Záver máme v Tatrách. Symbolicky. Pri zastúpení z 18 krajín sveta je povinnosť ukázať Tatry v tomto prípade veľmi príjemná. Po celej trase kývajúci návštevníci začínajú v našich účastníkoch vytvárať pocit, že také oduševnené prijatie sa im môže dostať len na Slovensku. Večer sa končí príjemnou atmosférou. Pri rozprave všetci dostávajú informáciu o náročnosti nasledujúceho dňa, no len málokoho to odradilo vychutnať si pohostinnosť hotela a bohatú ponuku slovenského vína.

 

III. etapa do Bojníc

Predpoveď počasia na 29. máj neznie tak dokonale, ako na predchádzajúce dni. Autá sa v Tatranskej Lomnici zoradia na štart. Rozhovor v rámci live vstupu na JOJ 24 dáva akurát rodina s dvojročným dieťaťom a ja ich počujem hovoriť, že dnes ich čaká cesta cez Štrbské Pleso, Tále, Turčianske Teplice do Bojníc. V Moderných kúpeľoch Turčianske  Teplice ich v hoteli Royal Palace čaká špeciálna zastávka. Popoludní sú tam všetci pripravení na príchod áut. A že to pripravené bolo, o tom žiadna pochybnosť. A o tom, aký skvelý nápad bol zaradiť do občerstvenia langoš, už vôbec nie. Spomínala som zastúpenie z 18 krajín sveta? Všetci sa naučili slovo dupľa. Účastníci si idú pozrieť interiér hotela vrátane kúpeľnej časti, slovo rezervácia sa učiť nemusia. Odchádzame z Moderných kúpeľov a prichádzame do Bojníc, srdce Európy bije aj pre našu rely. Atmosféra kompaktného námestia priamo pod zámkom, to bolo, ako sa hovorí, jedna báseň. Kaviarne a reštaurácie sa zaplnia, v jednej z nich sedím aj ja a prichádza za mnou kolegyňa Martina. Pripravuje všetko, čo vidíte online a nadšene ma informuje, ako je super, že pršalo, lebo sú z toho také krásne fotky. Mala pravdu, fakt krásne, ďakujeme, Ondrej Kroutil. Všetky autá sú zaparkované, ide sa na rozpravu pretekárov. Šimon ju začína o deviatej večer, prejde všetky povinné informácie a ja idem medzi účastníkov, aby som sa dozvedela, ako vnímajú etapu. Pristavím sa pri elegantných dámach, ktoré vždy vidím len s dobrou náladou. Nepoznáme sa úplne dobre, ale debata o krásach Slovenska, ktorú videli počas etapy, uvoľní atmosféru. Dozvedám sa, že ten fotogenický dážď bol fakt silná búrka, ale všetci to zvládli. O pár minút konverzácie sa dozvedám aj kam s deťmi, kam na dobré jedlo, kam na rande s mužom. O väčšine vecí počujem prvýkrát, ale určite navštívim všetky. Tento druhotný efekt rozhovorov naberá na našej rely na obrátkach. Tie mierne utiahneme pri IV. etape, našťastie.

IV. etapa do hlavného mesta za svitu luny

Ak chcete, aby z Bojníc niekto dorazil do Bratislavy za svitu luny, menej básnicky potme, musíte vymyslieť, čo bude robiť 300 účastníkov počas dňa. Sme našťastie v Bojniciach a tá pulzujúca tepna má čo ponúknuť. Všetkým dávame možnosť ísť na vyhliadkovú vežu, na prehliadku Bojnického zámku alebo do legendárnej zoo. Každý využije niečo, niekto aj, aj, aj a všetci sú nadšení. Vrátim sa na námestie, kde už v plnom prúde pre návštevníkov prebieha o všetkých autách zaujímavosťami nabitá prednáška bratov Dostálkovcov. Neverím vlastným očiam, keď vidím,  ako sprievod od detí cez dámy po mužov a tínedžerov nasleduje toto duo a sústredene počúva každé slovo. Tiež neverím, keď vidím všetky kategórie marketingového sveta pozerať na štart cez zámockú priekopu Bojnického zámku. 

Sú dve popoludní, do svitu luny ďaleko. Autá sa teda ešte v plnej kráse ukazujú na plánovanej trase aj v Oponiciach, na Kolonádovom moste v Piešťanoch a v Pezinku. Za svitu luny prichádzajú naši pretekári do Bratislavy na Bratislavský hrad. Krása strieda nádheru, atmosféru noci a svetiel prerušuje len cvakanie fotoaparátov, nielen tých našich. Je desať večer a aj tak sa každý pretekár usmieva, ich únavu si ani neviem predstaviť. Šoférujú 4. deň bez posilňovača riadenia, cúvajúcich senzorov, klimatizácie a car play. Mám chuť náš claim „za hranice všedných dní“ vymeniť „za hranice všedných možností“. To sa končí štvrtok 30. máj a ideme do finále. Svetového.

V. etapa Pezinská Baba

Celý piatok 31. mája sa niesol pre účastníkov aj tím s prívlastkom extrémne náročný. Pre všetkých to bol 7. deň maximálneho úsilia a snahy podať čo najlepší výkon. Pre všetkých hodnotený. Jeho sumár začnem odľahčene spomienkou, ktorá mi utkvela v pamäti. Na live rozhovor do ranného vysielania TV JOJ prichádza dáma, ktorej vkus by určite ocenila aj Jackie Kennedy. Jej mužovi sa pri parkovaní v Grand Bari poškodilo auto a napriek tomu ich hodnotenie organizácie v priamom prenose znie tak pozitívne, že neexistuje iná možnosť, ako zvládnuť dnešný deň na 110 %. Autá štartujú na Pezinskú Babu, kde ich čaká jazda pravidelnosti. V tíme máme fakt radi tradície, takže to je zákulisný dôvod, prečo sa na Pezinskú Babu ide každý rok. Niekedy je však osviežujúce tradície obmeniť, a tak tento ročník musia pretekári zvládnuť jazdu pravidelnosti ako smerom hore, tak aj smerom dole. Šípkový itinerár ich po tejto novinke naviguje späť do Bratislavy, kde sa bude písať história.

VI. etapa Concours d’élégance Bratislava 2024

Kým pretekári zdolávajú  Pezinskú Babu, v historickom centre hlavného mesta prebieha najnáročnejšia časť príprav. Organizačný tím je na maxime. Uzatvárame Staré Mesto, aby sme pomyselne otvorili múzeum na kolesách, ktoré na dve hodiny vytvorí s historickou architektúrou súzvuk. Pretekári a ich autá elegantne prechádzajú Hlavným námestím, nadšencov a povzbudzujúcich majú takmer na dotyk. Keď prejdú všetky autá, sadáme so Šimonom do  Superb od ŠKODA AUTO  a prejdeme ako poslední trasou, ktorá za nami ruší obmedzenia. Bol to životný zážitok, naozaj. V eufórii však nemôžeme ostať ani o minútu navyše, ako vystúpime z auta.

Okrem historickej uzávierky tím pripravil aj preteky pre novú generáciu veteránistov. 100 metrov bratislavských a jeho súťažiaci si tento ročník  prvýkrát otestovali, ako sú odolní proti dažďu. Všetci prešli. Za odmenu im ocenenia odovzdáva nadšený prezident FIVA Tiddo Bressters. Jeho nadšenie pretrvá až do záverečného slávnostného odovzdávania cien. Jeho príhovor sa začne prevzatým „Slovakia, what a surprise“ a všetci začnú tlieskať. Ak ste Slovenskom prešli ktorúkoľvek z našich etáp, musíte mať rovnaké zimomriavky ako ja. Ceny sú odovzdané, všetci sú vyčerpaní, ale spokojní. Jeden z účastníkov ma na odchode domov zastaví a pýta sa, kde preteky po tomto ročníku chceme posunúť na budúci rok. „Dopredu“ odpovedám od únavy stručne. Lebo teraz, použijúc češtinu, ktorú celý týždeň počúvam – „uléhám“ a vrátiac sa k rodnej slovenčine – „dovidenia o rok“.