Peter, od roku 2015 ste šéf dizajnu interiéru Škoda Auto pre celý svet, v koncerne Volkswagen však pôsobíte od roku 2002. Aká bola vaša cesta, čo vám bolo motiváciou?
O tom že budem jedného dňa navrhovať autá som sníval už od malého chlapca. Musím povedať, že do veľkej miery za to vďačím môjmu otcovi, ktorý chcel byť automobilovým dizajnérom. Ale keďže v tej dobe sa ešte automobilový dizajn nedal ani len študovať, tak si doma vo voľnom čase kreslil autá. Veľmi skoro som sa k nemu pridal a toto nadšenie sme zdieľali spolu. Napriek tomu, že ocino sa profesne nakoniec venoval elektrotechnike a neskôr aj učil na Slovenskej technickej univerzite, tak mne vášeň pre autá zostala. Počas štúdia na strednej škole a neskôr aj na vysokej škole som sa zapájal do rôznych dizajnových súťaží a keď som jednu z nich vyhral, tak hlavnou cenou bola stáž v Mladej Boleslavi v Design Studiu Škoda Auto. Po jej úspešnom absolvovaní, som dostal ponuku robiť diplomovú prácu práve so značkou Škoda, tým pádom som strávil aj celý diplomový ročník v Škoda Auto a v roku 2002 som tam nastúpil ako kreatívny dizajnér, ktorý sa mal venovať práve konceptom a víziám do budúcnosti. Vtedy som pracoval na exteriéroch aj interiéroch hlavne konceptov budúcnosti. Neskôr sa mi podarilo posunúť sa do štúdia v Postupime pri Berlíne. Bolo to koncernové štúdio Volkswagen Group, ktoré sa zaoberalo víziami a stratégiami pre všetky značky skupiny a práve tuto som si rozšíril svoje videnie automobilového dizajnu a automobilového priemyslu ako takého. Každý deň som pracoval na projektoch pre rôzne značky. Raz to bol Volkswagen, potom Audi, alebo Lamborghini či Bugatti. V tej dobe som tiež spracovával doktorandskú prácu na tému „Identita značiek v automobilovom priemysle“. Do Škoda Auto som sa vrátil v období, kedy sa šéf dizajnérom stal Jozef Kabáň a spolu sme začali Škodu výrazne meniť a dávať jej formu, ktorú má dnes. Od roku 2015 som prevzal vedenie interiérovej architektúry a neskôr v roku 2020 som sa stal zodpovedný za celkový interiérový dizajn všetkých automobilov Škoda. Pod moju zodpovednosť spadajú 4 oddelenia. Jednak interiérová architektúra, čo znamená všetky hmoty v interiéri, komponenty, ovládanie automobilu sedadlá a podobne. Ďalej som zodpovedný za oddelenie, ktoré sa zaoberá farbami, materiálmi, štruktúrami látok, takzvané oddelenie Color & Trim. Do tretice je to takzvaný User Experience a User Interface, čo znamená samotná interakcia užívateľa s produktom a digitálne rozhrania. No a v neposlednom rade mám zodpovednosť za oddelenie dizajnovej feasibility, čo znamená vyrobiteľnosť a doprovod toho konkrétneho dizajnu do sériovej výroby. Keď máme dizajn automobilu schválený vedením automobilky, následne ho musíme pripraviť do sériovej výroby, to znamená optimalizovať, či už konštrukčne, materiálovo alebo finančne. Mám v teame asi 50 neskutočne talentovaných dizajnérov a skvelého šéfa Olivera Stefaniho.
Ako by ste opísali vašu prácu, možno aj pre ľudí mimo fachu. Keď sadnem do vozidla značky Škoda, vďaka vám sú všetky tlačidlá poruke a mám k dispozícii rôzne superzlepšováky pre pohodlnú a bezpečnú jazdu?
Vytvárať interiéry automobilov je v podstate taká relatívne komplexná práca, pretože každý interiér musí spĺňať množstvo kritérií. My začíname v princípe ergonómiou, čo znamená že sa potrebujeme do automobilu správne usadiť, správne mať umiestnenú sedačku, volant, pedále a všetky ovládacie prvky. Dnes už veľkú dôležitosť zohrávajú samotné displeje, čo znamená že hľadáme tú správnu polohu pre zobrazovacie, či ovládacie displeje a dopĺňame ďalšími ovládacími komponentami. Toto vzniká v takzvanej pracovnej Sitzkiste, alebo inak, v ergonomickom boxe, kde všetky tie veci správne nastavíme a následne v spolupráci s oddelením Color&Trim-u spracovávame samotné materiálové prevedenie. To znamená, že sa snažíme užívateľa v priestore umiestniť, obklopiť ho estetickými a funkčnými plochami, ktoré by mali byť materiálovo veľmi hodnotne spracované. Následne prichádza k slovu samotná interakcia užívateľa. Čo robí s displejmi, čo robí s fyzickými ovládačmi a ako „číta“ tie informácie, ktoré dnes moderné automobily ponúkajú.
Čo možno málo kto vie, ste autorom trofejí pre víťazov Tour de France a tiež ste stáli pri zrode pohárov pre MS v ľadovom hokeji. WAU! To je obrovská vec. Ako hodnotíte túto skúsenosť? Máte vedomosť, že zostal niektorý váš výtvor na domácej pôde a trofej je v rukách nášho reprezentanta?
Popri práci automobilového dizajnéra je mojim hobby český kryštál. Od roku 2002, kedy som sa presťahoval do Českej republiky sa práve tomuto vo voľnom čase venujem. Navrhujem a vyrábam nápojové sety, sklenené inštalácie či rôzne svietidlá s renomovanými českými firmami. A ako ste spomínali, medzi moje možno najznámejšie výtvory sa radia práve trofeje. Tu ide vždy o veľmi prestížnu zákazku. Napríklad trofeje Tour de France navrhujem už 13. rok a je to vždy veľmi zaujímavá skúsenosť. Na začiatku som sa rozhodol, že trofeje budú mať jednotný tvar každý rok tak, aby boli jednoznačne rozpoznateľné. Každý rok sú trofeje však spracované trochu inou technikou a to práve z dôvodu, ak by náhodou niektorý z pretekárov získal trofej viackrát. Na začiatku som si myslel, že to nie je až tak reálne. Peter Sagan mi však ukázal opak, tomu sa podarilo ich na Tour vyhrať hneď niekoľko. Takže on je práve ten, kto na Slovensku tie moje trofeje má. Dá sa povedať, že fanúšikom cyklistiky som bol vždy, ale až keď som začal navrhovať tieto trofeje, začal som tieto preteky aj bližšie sledovať. Tak isto som mal možnosť navrhovať Most Valuable Player trofeje na Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Mojim osobným highlightom, keďže som veľkým fanúšikom automobilov a automobilových pretekov, bola možnosť navrhnúť trofeje pre majstrov sveta F1 – Michaela Schumachera a Sebastiana Vettela.
Bez pochyby máte k motorizmu blízko, človek by povedal, že najmä k moderným dizajnovým autám, ale vás to ťahá aj k tým historickým. Ako ste sa k tejto záľube dostali?
Ako automobilový dizajnér sa snažím pozerať nie len do budúcnosti, ale vždy hľadám inšpiráciu aj v historických autách. Ako som spomínal, môj otec ma k motorizmu intenzívne viedol. Už od malého chlapca sme chodievali na preteky, výstavy a spolu sme obdivovali aj historické autá. Pred desiatimi rokmi sa mi podarilo zreštaurovať do pôvodného stavu auto, ktoré patrilo môjmu starému otcovi. Následne to bolo auto môjho otca a keď ja som mal 18 rokov tak to bolo moje prvé auto. Jedná sa o Fiat 600 z roku 1958. Je to ešte tá prvá „600ka“ s dverami, ktoré sa otvárajú proti smeru jazdy. Bolo to prvé auto na ktorom som sa učil jazdiť a v tých 18. som na tom aute naozaj odjazdil svoje. Som veľmi hrdý, že sa nám ho podarilo dať do stavu v akom ho starý ocko kúpil. Je to náš rodinný klenot. Musím sa však priznať, že som veľkým fanúšikom automobilov Porsche a pre veterány tejto značky mám obzvlášť slabosť. Práve na tohoročných 500 KM SLOVENSKÝCH som mal možnosť jazdiť s krásnou 356, ktorú mi požičal Karol Pavlů, za čo mu veľmi pekne ďakujem. Veľmi sme si preteky spolu užili.
Ktorý veterán, vy ako odborník by ste povedali, že je dizajnovo naozaj premakaný, samozrejme neberme do úvahy funkcionalitu. Máte svoj vysnívaný model, na ktorom by ste rád absolvoval 500 KM SLOVENSKÝCH?
Ja milujem staré pretekárske autá, preto keby som si mal vybrať taký vysnívaný model, tak to bude asi Ferrari 250 GTO. Auto, ktoré obdivujem kvôli minimalistickému tvaru, dokonalej aerodynamike a tiež faktu, že sa jedná vlastne o pretekárske auto. Tiež obdivujem Mercedes SL 300 Gullwing z roku 1957. Takže ak by som mal skutočne možnosť si vybrať akékoľvek auto na nejakú rally, tak by to bolo jedno z týchto dvoch. Na druhej strane, ako som spomínal, som veľký fanúšik Porsche, čiže pre mňa jazdiť na akomkoľvek historickom Porsche je vždy veľký zážitok. Ako dizajnér značky Škoda často chodím do nášho múzea v Mladej Boleslavi, tam je tiež zopár kúskov, ktoré milujem a rád by som sa niekedy na nich previezol. Je to napríklad Škoda 1100 OHC – pretekárske vozidlo, o ktorom sa ani veľmi nevie, že Škoda vôbec niečo takéto vyrábala. Za zmienku určite tiež stoja pretekárske Škoda 110 alebo 130 R, takzvané „Porsche Východu“. A v neposlednom rade by som k mojim obľúbeným zaradil aj Popular Monte Carlo.
Čo sa vám na pretekoch 500 KM SLOVENSKÝCH páči a v čom naopak vidíte priestor pre zlepšenie?
My sme s oteckom mali možnosť preteky absolvovať už dvakrát. V ročníku 2022 sme šli len „bratislavskú etapu“ na Pezinskú babu. V tomto roku nás Šimon prehovoril, aby sme si vyskúšali celý pretek a bol to úžasný týždeň. Naozaj neuveriteľné, nielen autá, ktoré na štarte boli, ale práve tí ľudia, ktorí tam s tými autami prišli. Preteky počas dňa boli skvelé, ale potom hlavne tie rozhovory večer s ľuďmi, ktorí sú skutočne hlboko v tých historických autách, boli pre mňa veľkým zážitkom. Majú neskutočné znalosti a sú to veľkí fanúšikovia áut, čo pre mňa ako človeka, ktorý miluje motorizmus, bol fantastický týždeň plný učenia sa nového od múdrejších. Napríklad rozprávanie Karola Pavlů, či Dana Dicka by som vydržal počúvať donekonečna Keby som mal premýšľať, kde vidím to zlepšenie, tak sa dá povedať, že len veľmi ťažko by som niečo vytkol. Preteky boli naozaj skvelo zorganizované a pripravené. Takisto aj počas cesty sme si všetko veľmi užili. Možno, čo by som ocenil, keby prijatie áut v Bratislave zo strany mesta bolo vrúcnejšie, ale vraj aj tu už Šimon so svojim tímom pracuje na nejakom prekvapení, takže na to som veľmi zvedavý.
Chystáte sa na preteky aj v nadchádzajúcom ročníku, v ktorom sa 500 KM SLOVESNKÝCH stáva FIVA WORLD RALLY SLOVAKIA 2024? Aké sú vaše ambície? Našli by ste miesto doma pre trofej víťaza? 😊
Určite aj v roku 2024 by sme sa chceli pretekov zúčastniť a už teraz sa na to tešíme. A aké sú moje ambície? Ja som v tomto ohľade realista, na to aby som ten pretek vyhral neašpirujem. Ide mi skôr o to stretnúť sa s tými ľuďmi, užiť si ten samotný týždeň a zažiť množstvo kvalitných rozhovorov a nezabudnuteľných spomienok.
